Description of the microregion Cserehát

EZÚS Via Carpatia, ktoré pokrýva územie Košického kraja a Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy, začalo s prípravou cezhraničného teritoriálneho akčného plánu pre zamestnanosť (TAPE) v decembri v roku 2016.

Cieľová oblasť plánu, ktorá bude podporená z programu Slovensko-Maďarsko INTERREG V-A, je v širšom zmysle identická s regiónom Cserehát.

Skutočným cieľom akčného plánu je navrhnúť rámce cezhraničného programu Krásny Cserehát.

Oblasť intervencie cezhraničného programu Krásny Cserehát je identická s vidieckou oblasťou, ktorá leží medzi mestami Košice a Miskolc. Najjuhozápadnejšie mesto je Edelény, najjuhovýchodnejšie mesto je Encs: severná hranica je pri obciach Háj, Debraď, Paňovce, Veľká Ida a Kechnec. Plánované územie zahŕňa 75 maďarských a 26 slovenských osídlení.

Územie môže byť charakterizované dvomi prírodnými tendenciami: kotlina z hľadiska okolitých hôr (Bükk, Zemplínske hory, Aggtelecký kras a Severné Karpaty); a kopcovitá časť z hľadiska Veľkej dunajskej kotliny a z hľadiska riek ako Bodva a Hornád. Táto dualita je generovaná vzhľadom na osobitný geologický vývoj.

Kopcovitá oblasť je situovaná predovšetkým na maďarskej strane, ale jej severná časť a Mokraď Kaňapta sú situované na Slovensku. Severné svahy Cserehátu sú situované v Mokradi Kaňapta, kde nájdeme aj najjužnejšie obce analyzovaného územia, ako Janík, Rešica, Buzica, Vyšný Lánec, Perín-Chym. Lesné plochy, ktoré sú na maďarskej strane, postupne ustupujú, preto na slovenskej strane sú viditeľné iba menšie lesné plochy. Časti Mokraď Kaňapta boli pokryté močiarmi ešte v XVIII. storočí, a ich vodné zásoby zabezpečili malé rieky z Karpát. Močiare už v dnešných dňoch neexistujú, namiesto nich nájdeme lôžkové vykopané kanály a potoky, ktoré tečú do oblasti. Primárne využitie pôdy je orná pôda.

Na základe preskúmania povrchu analyzovaného územia je viditeľné, že pomer listnatých lesov je takmer rovnaký na oboch stranách hraníc. Ale obrábanie pôdy je oveľa dominantnejšie na slovenskej strane, pričom maďarská oblasť je viacej heterogénna, čo znamená že popri ornej pôde ešte nájdeme aj pastviny či krovia.

Územie Cserehátu má taký prírodný charakter, že môže využívať dažďovú vodu, ale táto situácia sťažuje vodohospodárstvo vo viacerých oblastiach. Jednotnú hladinu podzemnej vody nájdeme iba v údolí Hornádu a Bodvy.

Na území môžeme nájsť aj niekoľko menších stojatých vôd. Menší rybník nájdeme v obciach ako Selyeb a Baktakék.

Pri rieke Hornád nájdeme stojaté vody vo viacerých dedinách, ako Hernádszurdok, Hernádvécse a Garadna. Najpozoruhodnejšia stojatá voda je jazero alebo vodná nádrž v dedine Rakaca, s veľkosťou 190 ha a priemernou hĺbkou 2,5-3 m. Na slovenskom území sa nevyskytujú často stojaté vody, ale nájdeme ich v obciach ako Turňa nad Bodvou, Perín-Chym a Milhosť, ktoré majú veľkosť 10 ha. Menšie rybníky sú v obciach ako Janík a Paňovce.

Na základe klasifikácie lokalít na báze počtu obyvateľov jednoznačne môžeme tvrdiť, že systém osídlenia je pomerne rozdrobený, rozptýlený. Veľké časti osídlenia v cezhraničnom regióne sú považované ako osady, maličké, malé, a stredne veľké dediny. 90% osídlenia v priestore akčného plánu je charakterizované touto kategóriou. Maličké osídlenia tvoria väčšinu (50%) a majú 100 až 500 obyvateľov. Maďarská strana je ešte viacej rozdrobená ako slovenská. Všetkých 14 osád v regióne je súčasťou Maďarska, a každá piata osada má menej ako sto obyvateľov. Proporcia stredne veľkých dedín, veľkých dedín a malých miest je väčšia v severnej časti Maďarska ako v južnej časti.

Ako je to viditeľné na nasledujúcej mape, v skúmanom území chýbajú mestá. Každé druhé osídlenie môžeme charakterizovať ako maličké dediny, t.j. 51 osídlení zo 101. Iba dve mestá sú priamo situované v cezhraničnom regióne. Ak pripočítame aj mesto Encs, ktorá je jedna obrovská dedina vybavená mestským statusom, tak celkovo nájdeme v cezhraničnom regióne tri mestá. Všetky mestá sú malé mestá; to znamená, že väčšie mestské centrá ležia mimo analyzovaného územia, ale majú vplyv na dané územie.

Jeden z najdôležitejších aspektov geografického osídlenia regiónu je relatívna poloha voči veľkým mestám, t.j. mestám ako Košice a Miskolc.

Vo vzťahu k hierarchii osídlenia, najväčšie a najdôležitejšie mesto v širšom regióne je sídlo samosprávneho kraja, Košice. Mesto je historické centrum celého cezhraničného územia až po gravitačnú zónu Miskolc, vrátane analyzovaného územia na maďarskej strane Abaúj, a vrátane mesta Encs. Mesto Košice je situované blízko k štátnym hraniciam, preto mesto generovalo cezhraničný metropolitný priestor okolo seba v poslednej jeden a pol dekáde. Jej aglomerácia je stále viac cezhraničná a je ovplyvnená prvkami a hnacou silou suburbanizácie.

Existujúci rozvoj cestnej infraštruktúry a pokračujúce stavebné práce budú mať vplyv na dopravu a prepravu v regióne.

Nedostatočná infraštruktúra sa prejavuje aj vo viacerých oblastiach turizmu: turistické informácie (marketing, informačné tabule, návštevnícke centrá, atď.), sprchy, WC, pomocná infraštruktúra (podporuje aktivity ako bicyklovanie, kajak, kanoistika, turizmus, či jazda na koni, atď.). Šťastie v nešťastí je, že nedostatočná turistická infraštruktúra umožňuje, že samotný región môže definovať svoj turistický charakter a rozvojový smer od základov.

Najvýznamnejšie turistické potenciály sú nasledovné: nábožensky turizmus, ktorý je budovaný na legende Svätého Ladislava; lovecky turizmus, ktorý je budovaný na veľmi priaznivých podmienkach; jazda na koni; nedotknutá príroda ponúka možnosti pre zdravotný turizmus; gastro-turizmus založený na vysoko kvalitných reštauráciách a miestnych produktoch; aktívny turizmus (napríklad: Zádielska dolina, Národný modrý chodník v Maďarsku); a vodný turizmus na rieke Hornád. Región disponuje výnimočnými charakteristikami a tak samotný región by mohol zvládnuť aj také aktivity, ktoré podporujú rekreáciu (aktívny turizmus, eko-turizmus, atď.).

Atraktívne krajinné prvky regiónu môžu znamenať, že turizmus môže vyplniť existujúcu dieru v terciárnom sektore. Bohužiaľ, infraštruktúra a turistické služby sú na veľmi nízkej úrovni.

Treba podčiarknuť, že v otázke ubytovacích kapacít sa udial významný rozvoj.

Relatívna blízkosť medzinárodného letiska a Košického železničného terminálu generuje veľký ekonomický rozvojový potenciál pre celý región. Efektívnejšia a lepšia infraštruktúra by mohla posilniť rozvojové možnosti podnikov v regióne a rozvoj by mohol generovať aj nové investície.

Potenciál v medzinárodnom turizme sa tiež pohybuje na tejto škále a horizonte.

Ekonomická situácia

Vzdialenosť od západných ekonomických centier (nepriaznivá geografická a dopravná poloha) a problémy v rámci ľudských zdrojov (neschopnosť prispôsobiť sa novej situácii na trhu) generovali a generujú dramaticky pokles, ktorý stále limituje možnosti zvyšovania zamestnanosti. Výsledkom je, že regióny východného Slovenska a severovýchodného Maďarska sú najviac postihnutými regiónmi čo sa týka kľúčových ekonomických ukazovateľov (HDP na jednu osobu, mzdy a príjmy, ukazovatele nezamestnanosti, konkurencieschopnosť, atď.)

Cezhraničná zamestnanosť a rozšírenie takého zamestnávania by mohli byť ovplyvnené práve podnikmi, ale títo ekonomickí „hráči“ majú nespočetné problémy aj na lokálnej úrovni. Nízke príjmy a mzdy sú ovplyvnené celkovou ekonomickou zaostalosťou regiónu a limitovaný vnútorný trh generuje obmedzenia rozvoja a vývoja. Možnosti exportu sú výrazne limitované konkurenciou ekonomického priestoru Európskej únie, lebo nižší vložený kapitál a technologická zaostalosť generujú produkty s nízkou konkurencieschopnosťou a tie nie sú schopné súťažiť.
Na druhej strane možnosti podnikov sú ďalej obmedzené nedostatočnou finančnou a podnikateľskou gramotnosťou, ktoré sú často viditeľné. To znamená, že ‘mainstream’ ekonomické a rozvojové prístupy musia byť nahradené alternatívnymi a lokálnymi riešeniami, ktoré budujú a vychádzajú z lokálnych špecifík.

Bez potrebnej technológie a kapitálu zostávajú poľnohospodárske produkty na nízkej úrovni spracovania.

Na druhej strane sa buduje aj konkurencieschopné poľnohospodárstvo, ktoré preferuje živočíšnu výrobu, pestovanie ovocia a zeleniny namiesto extenzívneho pestovania obilnín. V údolí centrálneho Hornádu a na severovýchodnej časti Cserehát nájdeme klasické ovocné produkty, ako jablko, hruška, slivky a orech.

Lokálni aktéri vidia značný nevyužitý potenciál v oblasti bylín a ich zbere. Neúspechy iniciatív a pokusov v tejto oblasti sú vo väčšine generované prostredníctvom nedostatku počiatočného pracovného kapitálu, t.j. vykupujúci nemá dostatok finančných zdrojov, aby hneď zaplatil za zber bylín. Ďalší dôležitý faktor lokálnych možností je med. To znamená, že región je bohatý na agátové lesy a nájdeme tam aj nosné trávy, ktoré podporujú včelárstvo a aktivitu. Najväčšý problém v oblasti včelárov je generovaný na dvoch úrovniach. Nedostatok trhu, kde by mohli predávať svoje medové produkty na jednej strane a na druhej strane je to nedostatočná kooperácia a spolupráca medzi jednotlivými včelármi regiónu.

Na Slovenskej strane kukurica, sója, repka a slnečnica dominujú v poľnohospodárskej činnosti a na poľnohospodárskych plochách. Táto poľnohospodárska orientácia produkuje nespracované produkty, preto by bolo lepšie zameriavať sa na také aktivity, ktoré podporujú poľnohospodárske výrobky s vysokou pridanou hodnotou.
Tieto aktivity by mohli byť naštartované prostredníctvom spustenia ďalších mlynov. Na pracovných stretnutiach bolo artikulované, že mesto Encs potrebuje ďalšie mlyny. Predovšetkým na slovenskej strane dominuje produkcia obilnín, ktorá dosiahla takú extenzívnu mieru, že je zodpovedná za eróziu pôdy.

Lokálna poľnohospodárska produkcia je prítomná na maďarskej aj na slovenskej strane skúmaného územia, ale jednotlivé výrobky, ich distribúcia a predaj sú rozdielne. Spoločná filozofia na obidvoch stranách je, že lokálna poľnohospodárska produkcia vyrába produkty v menšom množstve a majú jedinečný charakter.

Ďalšie výrobky známe z oblasti Cserehát: Tekvicové jadierka, Tekvicový olej, rôzne bobule, byliny, ovocie, zelenia.

Pestovanie ovocia, produkcia brandy a vína majú bohatú tradíciu na maďarskom území. Regionálnym gastronomickým unikátom je praclík na maďarskej (Somodi) ale aj na slovenskej (Drienovec) strane.

Gönci Marhuľovica je asi najznámejší produkt z regiónu.

Regionálny predaj určitých výrobkov vyžaduje manažment a logistické kapacity.

Hlavnou prekážkou pre tieto podniky je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Značný problém je, že výcvik pracovníkov nie je spojený so socializáciou v konkrétnych podnikoch. Tento vážny problém následne generuje, že vyškolení pracovníci opúšťajú zamestnanie po niekoľkých týždňoch a sú presunutí, ba dokonca „utekajú”, do programu verejného zamestnávania, kde sú pod menším mentálnym tlakom. Riešenie tohto problému a javu vyžaduje doplňujúce programy mentorovania.

Kvalita a množstvo ľudského kapitálu je úzko späté s ekonomickou konkurencieschopnosťou.

Regionálny rozvoj

Vo všetkých regionálnych rozvojových plánoch je najdôležitejším rozvojovým cieľom zamestnanosť, v oboch prípadoch je táto téma číslo jedna. Maďarský plán zdôrazňuje ako prvú prioritu konkurencieschopnosť podnikov a zamestnanosť. V rámci toho sa sústreďuje na rozvoj mikropodnikov a podporu malého a stredného podnikania. Dôležitým cieľom je výroba miestnych, prevažne poľnohospodárskych výrobkov, určených pre miestne a regionálne trhy. Zámerom je zlepšenie predaja surovín a spracovaných výrobkov, vyrobených na vidieku a predávaných na väčších mestských trhoch. V prípade Košického kraja je prvým z troch hlavných cieľov plánu vytvorenie nových pracovísk. Zamestnanosť je založená hlavne na IT, kreatívnom priemysle, logistike a rozvoji cestovného ruchu.

Zamestnanosť je tiež dôležitou súčasťou rozvojových plánov slovenských vidieckych sídiel. Mala by sa zvýšiť úroveň kvalifikácie a pre miestnych obyvateľov by sa mali vytvoriť nové pracoviská v ich sídlach alebo vo väčších centrách zamestnanosti. Zamestnanosť je nástrojom na zvýšenie sociálneho začlenenia. Výroba miestnych produktov je tiež súčasťou najvýznamnejších častí uvedených rozvojových plánov. Poľnohospodárska výroba a spracovanie poľnohospodárskych produktov sú prioritou v prípade okresu Borsod-Abaúj-Zemplén.

Čo sa týka rozvoja cestovného ruchu, ten predstavuje prioritu najmä na maďarskej strane. V rozvojovom programe kraja Borsod-Abaúj-Zemplén sa v rámci prioritného rozvoja turistických atraktivít diskutuje najmä o službách a spolupráci. Podľa dokumentu je veľmi dôležité mať koordinovanú marketingovú a predajnú činnosť v oblasti cestovného ruchu. Región Abaúj-Cserehát potrebuje organizáciu destinačného rozvoja (DMO) a najmä by mali byť podporované jej marketingové a organizačné funkcie, ako to je uvedené v rozvojovom pláne. V centre pozornosti sú náboženská, vodná, cyklistická a pešia turistika a ďalej rozvoj miestnych produktov v rámci turistických ponúk. Slovenská strana má podobné ciele, dokument venuje pozornosť vidieckemu cestovnému ruchu a agroturistike. Je potrebné vyplniť medzery vo vzťahu k týmto častiam cestovného ruchu. Okrem toho by sa mala riešiť nedostatočná spolupráca. Koordinácia, vrátane dostatočného marketingu je smerovaná na regionálnu úroveň.

Pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu, program Borsod-Abaúj-Zemplén sa venuje týmto oblastiam viac ako slovenskí partneri. Horizontálnym cieľom dokumentu je zvýšiť zamestnanosť znevýhodnených a zdravotne postihnutých osôb. Dôležitá je realizácia vzdelávacích aktivít, vhodných pre regionálny hospodársky rozvoj. Oblasť vzdelávania zahŕňa aj poradenské a informačné činnosti a rozvoj kompetencií. Odborné školenia obsahujú: firemné stáže, podporu duálnej odbornej prípravy, systém kariérneho poradenstva, ktorý podporuje zlepšovanie zručností, rozvoj jazykových zručností, intenzívnejšiu spoluprácu medzi strediskami odborného vzdelávania a podnikmi, vzdelávanie dospelých a verejné vzdelávanie, uvedenie novej formy celoživotného vzdelávania.